Vytlačiť tútor stranu

Rozhovor k téme Referendum

        

Richard Vašečka  - poslanec NR SR, učiteľ, teológ                      Ondrej Prostredník - pedagóg na bohosloveckej fakulte UK
                                                                                                                   a šéfredaktor mesačníka Cirkevné listy

 

Možno vás trochu prekvapí, že sme nepozvali do besedy o referende zástupcov LGBT a iniciátorov referenda.  Tam by boli odpovede jasné, zodpovedajúce presvedčeniu každej strany. A tak sme sa rozhodli pozvať dvoch kresťanov, ktorí aktívne ovplyvňujú verejnosť v oblasti, kde pôsobia. Daniel Pastirčák vo svojej kázni hovoril, že sa akosi automaticky očakáva, že veriaci sa zúčastnia na referende s kladnými odpoveďami. Evanjelický teológ a publicista Ondrej Prostredník a katolícky teológ a politik Richard Vašečka, napriek tomu, že sú veriaci, však nestoja na jednej strane. Možno vás zaujmú ich argumenty prečo „za“ a prečo „proti“.

Otázky kládol a besedu viedol Bohuslav Piatko. 

Je na Slovensku taká legislatívna situácia, že treba takýmto spôsobom chrániť rodinu?

O. Prostredník: Myslím si, že na Slovensku nie je taká situácia, aby bolo potrebné chrániť nejako špeciálne rodinu, najmä nie v tých bodoch, ktoré prezentujú referendové otázky. Napokon, aj iniciátori referenda hovoria, že má iba potvrdiť súčasný právny stav.

R. Vašečka: Ja si naopak myslím, že je to potrebné. Nič to síce na právnom stave nemení, ale má to nakresliť jasnú čiaru, za ktorú nechceme ísť, lebo vidíme, že v iných krajinách sa povolí v jednom a nasledujú ďalšie posuny za hranice chápania klasickej rodiny. A to by sa mohlo stať aj u nás – povoliť v jednom privodí situáciu, že sa v krátkom čase bude povoľovať aj v ďalšom. Takže referendum má povedať – áno, my chceme stav, ktorý je v súčasnosti a nechceme, aby sa menil. Teda – aby manželstvo bolo len zväzkom muža a ženy, aby deti vychovávali len otec a mama, a aby sa v žiadnom prípade nezasahovalo do práv rodičov pri výchove detí v tých najcitlivejších oblastiach.

Referendum u nás nemá nejakú právnu silu. Je v podstate len prejavom občianskej vôle. Úspešnosť referenda teda nie je v tom, koľko ľudí príde, alebo či vyvolá zmenu zákonov. Úspešnosť je v tom, že ak sa zúčastní povedzme milión, dva milióny ľudí, tak žiaden politik, ktorý nie je samovrahom, nebude konať v rozpore s touto vôľou. Referendum je o aktívnom vyjadrení vôle ľudí. Nie som priamo zapojený do aktivít iniciátorov, ale som aktívny občan a v rámci komunikácie so zákonodarným zborom mám ako poslanec isté možnosti o tom hovoriť v Národnej rade. 

Aby sme si to teda ujasnili, lebo vyhlásenia predstaviteľov Aliancie sú dosť ostré a veľmi výstražné: Povedali ste, že sa neočakávajú nejaké legislatívne zmeny. Tak aké očakávania sú?

R. Vašečka: Vzhľadom na postavenie referenda v našom politickom systéme ide naozaj skôr o deklaratívne vyjadrenie názoru. A je to aj istým spôsobom politický tlak na poslancov, aby si aj do budúcnosti uvedomili, aký je názor občanov. Žiaľ, inštitút referenda ako priamej formy demokracie je u nás taký, aký je. Snažíme sa to zmeniť.

O. Prostredník: Podľa mňa je dobre, že je to tak. Náš politický systém je postavený na zastupiteľskej demokracii. Občania hlasujú o politických programoch strán vo voľbách. To je naše referendum. Ďalšie rozhodnutia nechávame na nami zvolených zástupcov. Referendum má totiž mnoho úskalí. Pri niektorých sporných otázkach možno názory ľudí manipulovať veľmi emocionálnym spôsobom. A nechať ich rozhodovať, aj keď vlastne nevedia celkom presne, o čo ide, by bolo dosť riskantné. Masy v priamej demokracii sú pri rozhodovaní o problematických otázkach manipulovateľné. Je predpoklad, že volení poslanci by takí byť nemali. Ja považujem naše nastavenie referenda za správne – má sa využívať vo výnimočných prípadoch a je správne, že do legislatívy ho formulujú poslanci. 

Rozhodnutie ústavného súdu však vyvolalo nevôľu aj v radoch iniciátorov, aj v radoch odporcov. To, že ústavný súd vylúčil tretiu otázku, nazvali hovorcovia Aliancie za rodinu „sudcovskou tyraniou“ a iniciatíva Inakosť ho napriek rozhodnutiu ústavného súdu považuje za protiústavné. Tvrdia, že referendum „má zamedziť prístup časti obyvateľstva k právnym inštitútom manželstva, adopcií a registrovaných partnerstiev... a do budúcna má tento stav zabetónovať.“ To v podstate zodpovedá tomu, čo povedal pán Vašečka. Aký je váš názor?

R. Vašečka: Za seba môžem povedať, že som to neprežíval tak dramaticky ako zástupcovia Aliancie za rodinu. Je to tak, ako to povedal pán Prostredník: Sú tu isté ústavné brzdy, ktoré z iniciatívy pána prezidenta usmernili vývoj, ústavný súd vydal rozhodnutie a prezident referendum vyhlásil. Ani v jednom bode ústavný súd nepovedal, že otázky sú protiústavné. Mne osobne sa páči, že nie sú spokojní ani jedni, ani druhí. Znamená to, že sa nikomu nenadržiava. Je to jednoducho vo vecnej rovine v rámci ústavy. Je to teda úplne legitímne a je na nás, aby sme sa k tomu vyjadrili a zaujali postoj.

O. Prostredník: Len aby sme boli korektní, treba povedať, že je niekoľko ústavných právnikov, ktorí majú problém s rozhodnutím ústavného súdu a aj tie otázky, o ktorých referendum bude, považujú za problematické. Samozrejme, ústavný súd rozhodol a toto rozhodnutie treba rešpektovať. No v spoločnosti sa vytvára veľmi početná skupina ľudí, ktorí považujú toto referendum za nevhodné a nechcú sa na ňom zúčastniť. To je jediné, čo sa dá v tejto situácii spraviť. A je to tiež legitímny spôsob, ako sa k nastoleným témam postaviť. Je to aj môj postoj, lebo mám s tými otázkami problém. Myslím si totiž, že otázky neriešia skutočné problémy rodiny. 

Prejdeme si ich postupne, aby ste mohli vyargumentovať svoje postoje k nim, ale najskôr sa pozrime na iný problém: Boli postavené štyri otázky, ktoré ľudia svojimi podpismi odobrili v petícii. Jednu otázku ústavný súd vylúčil. Zjednodušene povedané, je to otázka o uznaní/neuznaní registrovaných partnerstiev. Referendum teda nie je celkom o tom, o čom bola petícia.

R. Vašečka: Koľko právnikov, toľko názorov. Ale sú tu inštitúcie, ktorých rozhodnutia sú platné. Takže v tomto prípade platí to, čo povedal ústavný súd a čo spravil pán prezident. Aký je dôvod na spochybňovanie krokov týchto dvoch najvyšších inštitúcií?

O. Prostredník: Treba si však uvedomiť, že tým, ako iniciátori referenda otázky usporiadali, naznačili istú logiku, ich vzájomným prepojením istú komplexnosť riešenia problematiky. Tým, že jedna z nich vypadla, ďalšie – minimálne otázka o adopciách – strácajú kontext. Tá je teraz irelevantná, lebo v našom právnom systéme neexistuje registrované partnerstvo ľudí rovnakého pohlavia. Takže si takto žijúci pár ani nemôže dieťa adoptovať. Je teda na zamyslenie, či referendum má zmysel, keď z neho tá jedna otázka vypadla. Naozaj je opodstatnená vaša otázka, či je to vôbec to referendum, ktoré iniciovalo 400-tisíc podpisov.

R. Vašečka: Otázka, ktorú pán Prostredník označil ako zbytočnú (o adopcii detí osobami rovnakého pohlavia), keďže vypadla tá o odmietnutí ochrany spolužitia iného ako manželského páru muža a ženy, je – podľa mňa – opodstatnená. Odpoveď na túto otázku vylučuje do budúcnosti, ak by bol prijatý inštitút registrovaného partnerstva, možnosť adopcie detí takýmito partnermi. Dobre vieme, že v niektorých západných krajinách sa najskôr prebojovalo registrované partnerstvo a následne aj adopcie, lebo páry rovnakého pohlavia boli postavené na úroveň heterosexuálnych párov a keby sa to neumožnilo, boli by diskriminované. 

Ešte jedno mi nie je jasné: Na lístku budú tri otázky. Ako sa bude hodnotiť referendum – ak bude platné, keď niektorá z otázok získa len minimálnu alebo žiadnu podporu. Bude referendum platné bez ohľadu na výsledok jednotlivých otázok? 

R. Vašečka: Referendum sa bude hodnotiť podľa účasti ľudí bez ohľadu na to, ako na otázky odpovedia. 

Aj keď odpoveď na niektorú otázku bude NIE?

R. Vašečka: To platnosť referenda neohrozí (ak bude polovica + jeden hlasujúci)  a jednotlivé otázky sa budú posudzovať na základe pomeru hlasov ÁNO/NIE.

O. Prostredník: Teoreticky sa môže stať, že referendum bude platné, iba otázka bude mať záporný výsledok. A naozaj je potom na mieste aj táto otázka – bude sa parlament musieť zaoberať referendom, v ktorom budú niektoré odpovede odmietavé? Ja si myslím, že bez ohľadu na to, či budú odpovede na jednotlivé otázky kladné alebo záporné – ak bude referendum platné, parlament je zaviazaný konať. Ale ako bude konať?

R. Vašečka: Bude konať slobodne. Ale už som to spomínal, u nás má referendum takú slabú váhu, že výsledky referenda u nás nie sú vymožiteľné. 

Preberme si teraz jednotlivé otázky. Vy ste obidvaja kresťania, veriaci. Pán Prostredník referendum odmieta, vy ste jeho zástancom. Zaujíma ma, prečo majú dvaja ľudia, ktorých názory sa opierajú o Bibliu, opačné stanoviská?

Prvá otázka je: Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

R. Vašečka: Začnem trochu širšie. Ja referendum pokladám za prejav demokracie par excellence, to znamená – ak sa zúčastňujem volieb do zastupiteľstiev, tak delegujem moc do rúk zástupcov, teda do rúk iného; v prípade referenda som priamo zúčastnený na moci, na rozhodnutiach. Referendum je príležitosť, keď ja môžem byť priamo aktívny pri rozhodovaní. Rozhodujúca je účasť. Prečo sa o nej toľko bavíme? Lebo je určené strašne vysoké kvórum – potrebná je účasť 50% + 1. V samosprávach nás zastupujú ľudia s podstatne menším percentom hlasov – v EU parlamente aj s 10–13%. Sú obavy, že by sa referendum dalo s nižším kvórom zneužívať. Ale veď pán Kotleba, ktorý je považovaný za extrémistu, sa stal županom len vďaka nízkej účasti voličov. A nikto tieto voľby nespochybňuje. Keby kvórum nebolo také vysoké, nebavili by sme sa o účasti, ale o odpovediach. A stáli by proti sebe ÁNO – NIE. Ja si myslím, že akákoľvek debata o tom, že referendum je zbytočné, je odrazom veľmi smutného stavu našej demokracie. Druhý dôvod, prečo pôjdem – veľmi by som si vyčítal, aj vo vzťahu k svojej rodine a svojim deťom, že bolo takéto dôležité referendum a ja som sa ho nezúčastnil. Keby som sa nezúčastnil, pripadal by som si ako alibista.

O. Prostredník: Aj ja začnem trochu inde. Ešte sme nehovorili o motivácii tohto referenda. Iniciátori otvorene hovoria, že má posilniť ochranu rodiny. Ale – ak rodinu treba chrániť, znamená to, že je ohrozená. Otázka je, čím je rodina ohrozená? Z referendových otázok – a mám na mysli všetky štyri pôvodne navrhované – vyplýva, že ohrozením rodiny je homosexuálna orientácia úzkeho počtu ľudí. Toto ja považujem za veľmi zavádzajúce. Pre mňa je nepochopiteľné, prečo venuje nejaká skupina občanov toľko úsilia otázke, ktorá je bezvýznamná, pokiaľ ide o ohrozenie rodiny. Celkom určite sa zhodneme na tom, že skutočnou hrozbou pre rodinu sú celkom iné veci – alkoholizmus, nevera, domáce násilie, sociálne podmienky... Všetci sociológovia potvrdia, že rozvoj rodiny veľmi úzko súvisí s hospodárskymi podmienkami. Deti sa rodia tam, kde je sociálna a ekonomická istota. Preto nechápem, načo vynakladať takéto obrovské úsilie na riešenie marginálneho problému. Podľa mňa je to také okrajové ohrozenie rodiny, že je úplne neprístojné riešiť to referendom. 

Pán Vašečka, budete reagovať?

R. Vašečka: Určite sa s vami nezhodnem. Podľa mňa je to kľúčové ohrozenie a ja sa čudujem, že ako kresťania sa o tom vôbec bavíme. Ja si myslím, že sú to ekonomické otázky, ktoré sú marginálne, pokiaľ ide o rodenie detí. Skutočnosť je taká, že bohatí nemajú deti a chudobnejší ich majú. Nejde o to, že pár tisíc ľudí ohrozuje rodinu; ide o to, že zmýšľanie ohrozuje rodinu. Referendom chceme povedať, že manželstvo je len zväzok muža a ženy, že rodina je len otec, mama a deti. Všetko ostatné môže vytvárať vzťahy, ale nemôže vytvoriť rodinu. Toto myslenie – myslenie, že každý môže vytvoriť rodinu – je scestné a začína ovládať spoločnosť. Žiaľ, za posledných sto rokov tu zlyhávajú aj cirkvi – prijímajú zosvetštené a bezbožné predstavy o manželstve, rodine o sexualite. A preto je referendum. Ak to nevidíme my, kresťania, ako to môžu vidieť tí, ktorí Boha nepoznajú?

O. Prostredník: Iba jednu vetu – nemám poruke štatistiky, ale viem, že existuje priama súvislosť medzi pozitívnym hospodárskym vývojom a pôrodnosťou. Tam, kde mladí ľudia majú ekonomickú istotu, tam rastie aj sobášnosť a pôrodnosť. 

Poprosím vás o pohľad kresťana...

O. Prostredník: Keby sme sa o prvej otázke rozprávali mimo referenda, poviem – áno, manželstvo je zväzok muža a ženy. A ponechajme tomuto zväzku tento názov. Ale prečo to máme riešiť v referende? To, čo je dôležité a čo vychádza z môjho kresťanského presvedčenia a usporiadania spoločnosti je to, že v spoločnosti musí existovať priestor aj pre ľudí, ktorí chcú usporiadať svoj život iným spôsobom, než sú kresťanské predstavy. Žijeme v sekularizovanom štáte, ktorý nemôže nariaďovať spoločnosti kresťanské predstavy. Tak, ako si my ctíme svoje presvedčenie, tak si musíme ctiť slobodu všetkých občanov tejto spoločnosti. Preto si myslím, že treba prijať zákon o registrovaných partnerstvách. Takýto zákon je potrebný aj preto, aby posilnil rozhodnutie homosexuálne orientovaných osôb žiť v záväznom dlhodobom vzťahu, založenom na slobodnom rozhodnutí dvoch rovnocenných dospelých ľudí.

R. Vašečka: Ja ako kresťan a poslanec budem vystupovať v Národnej rade proti zákonu o registrovaných partnerstvách, pretože to považujem za spúšťač procesu, ktorý vidíme na západe. Ešte by som chcel zareagovať na jedno. Ako veriaci by som nikdy nenazval usporiadanie života v manželstve a rodine kresťanskou predstavou. Muž a žena, samec a samica sú prirodzenou realitou života. To nemá nič spoločného s kresťanskou predstavou o živote. Kresťanstvo iba pomenúva prirodzený stav. Tu sa nepresadzujú a nevnucujú náboženské predstavy, ale prírodné a prirodzené. Ja by som sa sám postavil proti tomu, keby sme chceli spoločnosti vnucovať nejaké náboženské predstavy. To je moje osobné presvedčenie, že čo je prirodzené, je jediné dobré a konštruktívne pre spoločnosť. A ak som vo svedomí takto presvedčený, tak je mojou povinnosťou konať v zmysle môjho presvedčenia, aj keď sú iní, čo so mnou nesúhlasia. Ja nehovorím, že tento názor zvíťazí, ale som povinný spraviť všetko preto, aby sa prirodzené zachovalo. Ak sa väčšina vyjadrí inak, budem to rešpektovať, ale neprestanem bojovať.

O. Prostredník: Bol by som rád, keby ste uviedli nejaké konkrétne príklady zo Západu, pretože tie, ktoré uvádza Aliancia za rodinu na svojich stránkach, sú vytrhnuté z kontextu – dokonca by som povedal, že sú až klamlivé. A to je pre mňa neprípustné. Ja hovorím, že za týmto referendom je niečo, čo sa dá nazvať „morálna panika“. Prečo iniciátori referenda strašia spoločnosť niečím, čo nie je tak, ako to hovoria? Na ich stránke sa hovorí, že na Západe zaniká sloboda prejavu a ľudia, ktorí šíria svoje náboženské presvedčenie o homosexualite, sú trestaní a väznení. To nie je pravda. Ide o troch kazateľov, ktorí síce boli obvinení, ale neboli ani odsúdení, ani uväznení. Takže sa tu zbytočne nafukuje niečo, čo nie je pravdou. Ľudia sa strašia tým, že už ani nebudú môcť povedať, že homosexualita je hriech, lebo ich za to odsúdia a uväznia. Ale veď to tak vôbec nie je.

R. Vašečka: Argumenty, ktoré používa Aliancia, sú ich argumenty a nebudem ich posudzovať. Ja hovorím len jedno – zastavme sa v prijímaní všetkého, čo sa sem valí pod rúškom liberalizmu. Ja osobne v tomto nevsádzam na západnú Európu, ale skôr na hodnoty, ktoré ešte platia v jej východnej časti, teda aj na Slovensku. Ja osobne, aj ako politik, oveľa viac pracujem na tom, že prednášam o kráse rodiny a manželstva, o vzájomnej láske aj o sexualite, ako na tom, že bojujem za referendum. Ale referendum tu je a je to dobrý a legitímny prostriedok, ktorým môžeme jasne povedať, čo je prirodzené a čo chceme. 

Ak dovolíte, už vás zastavím, lebo ideme príliš do šírky a myslím si, že to podstatné na obhajobu svojich stanovísk ste povedali. Ak som to dobre pochopil, v názore na prvú otázku sa zhodujete, len pán Prostredník si myslí, že k nej netreba referendum a treba nechať slobodu rozhodovania iným a vy si myslíte, že referendum treba.

Druhá otázka je: Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

R. Vašečka: Čítal som, že keď mal Elton John 65 rokov a žil so svojím 50-ročným partnerom, adoptovali si dvojročné dievčatko. A čítal som reakciu na to, približne takúto (bola tam fotografia týchto dvoch pánov aj s dievčatkom): „Ja tam vidím dvoch egoistických starcov, ktorí začali ničiť život dvojročnému dievčatku.“ Zdalo sa mi to dosť radikálne, ale čítal som ďalej. Píše sa tam, že samotná príroda dáva hranice a obmedzenia. Aj pôrodnosť žien je obmedzená vekom, lebo staršie by sa už nevedeli o dieťa postarať. Tam nejde o to, aby sa opusteným alebo inak postihnutým deťom pomohlo, ale jednoducho o to, že z tohto vzťahu nemôže dieťa – nový život – vzniknúť. Takže riešime problém dvoch dospelých ľudí a nie problém dieťaťa. Aj neplodné páry riešia svoj problém adopciou. Ale to riešia svoj zdravotný stav, nie neprirodzený vzťah. A dieťa vychováva muž a žena, adoptívny otec a mama. Tak je to zakotvené aj v našej legislatíve a treba to potvrdiť, aby sa to nezmenilo.

O. Prostredník: Adopcia je vždy náhradné riešenie. A zväčša sa týka opustených detí, o ktoré biologickí rodičia nemajú záujem, ale môže to byť aj úmrtie rodičov a všeličo iné. Na adopciu sú prísne pravidlá a postupy. Adopcia sa vždy posudzuje z prípadu na prípad. Ani heterosexuálni manželia si nemôžu od úradov vynútiť dieťa. 

Ale hovoríme o adopcii detí osobami rovnakého pohlavia.

O. Prostredník: Samotný fakt, že ide o heterosexuálny pár, nedáva tomuto páru právo na automatickú adopciu. Na tom sa zhodneme. A pokiaľ ide o páry rovnakého pohlavia – na túto otázku odpovedám tak, ako na prvú – nechcem to riešiť v referende. Je to veľmi špecifický problém. Len v skratke poviem – ak je dieťa bez biologických rodičov a mal by som sa rozhodnúť, či ho dať do detského domova alebo páru rovnakého pohlavia, asi by som dal prednosť tomu druhému riešeniu; ale muselo by to byť za veľmi prísnych podmienok. 

Nebolo by také dieťa diskriminované, že nie je vychovávané vo vzťahu ON/ONA?

O. Prostredník: Ale ak nastane takáto situácia, je dieťa bez biologických rodičov dvoch pohlaví. K tejto problematike existuje množstvo výskumov, ktoré si protirečia; sú psychológovia, ktorí hovoria, že pre dieťa nie je problém, ak vyrastá v homosexuálnom zväzku tých, čo si ho adoptovali. 

Tretia otázka: Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Ak jej dobre rozumiem, tak ide o to, aby rodičia rozhodovali o tom, aký druh/vplyv školy dovolia pôsobiť na svoje deti...

R. Vašečka: Je to približne tak, ako hovoríte. Mnohí túto otázku interpretujú tak, že sa má rozhodnúť, či na školách má alebo nemá byť sexuálna výchova a výuka o eutanázii. Otázka je o tom, aby rodičia neboli nútení posielať svoje deti na taký druh vyučovania, s ktorým nesúhlasia. Neviem si predstaviť, ako by sa ľudia postavili k tomu, aby, povedzme, ich deti chodili povinne na náboženstvo, keď si to neprajú. Ide o to, aby ľudia mali možnosť výhrady vo svedomí voči obsahu a povinnému zúčastňovaniu sa na takomto vyučovaní. Moja odpoveď bude aj v tomto prípade „áno“.

O. Prostredník: pre mňa je táto otázka problematická v tom, že vytvára predstavu, že sexuálna výchova je len vec vkusu a postoja. Sexualita je prirodzená a sexuálne správanie je akási exaktná oblasť, ktorá má svoje zákonitosti a ja naozaj nerozumiem tomu, prečo má niekto problém s tým, keď sa o týchto veciach v škole hovorí. Je známe, že z náboženských dôvodov mnohí tabuizujú otázky sexuality, a tým uvádzajú svoje deti do problémov. Neznalosť v tejto oblasti je skôr nevýhoda ako výhoda. Deti sú tak či tak konfrontovaní s okolím, s prostredím mimo rodiny a tam sú potom neraz stratené. Preto si myslím, že je nezodpovedné, aby spoločnosť dovolila mať takúto opciu. Sexuálna výchova je súčasť poznania tak ako matematika, prírodné vedy a ďalšie.

R. Vašečka: Katolícka cirkev považuje sexuálnu výchovu za veľmi potrebnú. Ja osobne som učiteľ a nevyhýbal som sa týmto témam počas svojho 15-ročného pôsobenia na škole. Veľmi rád o tejto téme hovorím a vyučujem, lebo je to krásna a dôležitá téma. Nesúhlasím s pánom Prostredníkom v tom, že by spoločnosť bola povinná postarať sa o výchovu mojich detí v tejto oblasti. Toto nie je ako matematika či fyzika. Je to trochu z iného súdka a spoločnosť sa do toho, ako v tejto oblasti vychovávam svoje deti, nemá čo starať. A už vôbec nie nútiť ma k tomu.

O. Prostredník: To znamená, že ste proti povinnej školskej dochádzke? Považujem za nebezpečný signál to, že mnohí ľudia prestávajú dôverovať verejnému školstvu a snažia sa vzdelávať svoje deti len doma.

R. Vašečka: Z veľkej časti s nimi súhlasím. Ja neverím tomu, že spoločnosť – štát – má k dieťaťu lepší vzťah, ako jeho rodičia. Len vtedy, ak nastane nejaký konkrétny patologický prípad, má štát suplovať to, čo je zanedbané. Ale štát nemôže vnucovať každému druh a obsah vzdelania. Ak mi niekto chce nanútiť, že moja dcéra sa v dvanástich rokoch musí učiť, ako použiť kondóm, tak to jednoducho odmietam a nesúhlasím s tým, aby niečo takéto absolvovala. V liste Rimanom sa hovorí, že máme byť „múdri v dobrom a neskúsení v zlom“. Ja si prajem, aby boli moje deti v zlých veciach neskúsené – a to neznamená, že by mali byť naivné alebo hlúpe. Okrem toho, veľká časť aj zo sexuálnej výchovy sa predsa vyučuje, alebo môže vyučovať v iných predmetoch, kde je to prirodzené. Ale nútiť ma do toho nemôže nikto. 

Aby som bol praktický – nechať to ako voliteľné predmety?

R. Vašečka: Presne o tom je tá otázka – nechajte rodičov, aby si mohli zvoliť, čo je v tejto oblasti prospešné ich dieťaťu. 

Zhrňme na záver v skratke vaše stanoviská.

O. Prostredník: Kladiem si otázku, či je takéto referendum potrebné a či tie otázky riešia to, čo riešiť chcú – teda ochranu rodiny. Zopakujem, čo som povedal: Rodinu ohrozujú iné veci a problémy a myslím si, že kresťanský postoj, ktorý by sme mali zaujať v otázke ochrany rodiny, je aj v tom, že si cirkvi priznajú svoj diel zodpovednosti za krízu rodiny. To považujem za prínos kresťanov v prospech tejto spoločnosti. Aby sme my, kresťania, vedeli hovoriť o tom, čo sme my našou výchovnou prácou, našou zvesťou zanedbali, a aby sme sa zamysleli, čo budeme robiť preto, aby sa inštitút rodiny nestratil. Keby sme sa venovali alkoholizmu, príčinám nevery, násilia a podobne, tak by sme spoločnosti urobili oveľa väčšiu službu pre ochranu rodiny, ako to, že pôjdeme na referendum. Ja si myslím, že týmto referendom iba posilňujeme diskrimináciu inak orientovaných ľudí v spoločnosti, namiesto toho, aby sme ich ako kresťania chránili a zastávali sa ich dôstojnosti. Toto len podnieti rozpory a podporí extrémy z obidvoch strán.

R. Vašečka: Áno, buďme kritickí dovnútra cirkví. Aj ja som v rámci katolíckej cirkvi dostatočne kritický, ale na druhej strane – dôverujem cirkvi. A myslím tým Boží ľud ako celok, nie nejakých cirkevných hodnostárov. Aj katolícki, ale ak som dobre zachytil, aj evanjelickí biskupi vyzvali ľudí k účasti na referende a pre mňa je to dostatočne silný signál, aby sme sa na referende zúčastnili. Je škoda, že sa referendu podsúvajú úmysly, ktoré nemá. 

****************

Ďakujeme obidvom hosťom, že prijali pozvanie do diskusie o pálčivej téme. Naším cieľom nebolo nájdenie riešenia, ani sformulovanie politického konsenzu či umlčanie názoru. Naším  cieľom bolo ponúknuť rôzne pohľady na problematiku. Po rokoch totality sa stále učíme viesť dialóg na všetkých úrovniach nášho spoločenského života. Vyhlásené referendum nás aj v tomto preverí. Nielen „pred“, ale najmä „po“. Občianska spoločnosť je dôležitý biblický princíp, z ktorého treba vychádzať a ku ktorému smerovať. Dúfame, že táto diskusia vám, čitateľom, priniesla podnety a námety na premýšľanie, aby ste sa mohli rozhodnúť v múdrosti Božej, čo urobiť v deň „D“. Číslo dokončujeme v čase, keď celý svet súcití s Francúzskom a odsudzuje násilie a brutalitu, ktorá sa tam stala. Veľký nepokoj krátko po sviatkoch pokoja… Pokojná atmosféra v spoločnosti začína byť hľadaný artikel. Nie nadarmo Pán Ježiš Kristus hovorí svojim učeníkom – „Blahoslavení, ktorí pôsobia pokoj” (Mt 5, 9).


Previous page: Úvod k referendu
Nasledujúca stránka: Živá knižnica