Cirkev bratská ako spoločenstvo kresťanov, hlásiace sa k duchovnému odkazu Jána Ámosa Komenského, vyjadruje hlboké znepokojenie a obavy zo vzrastajúcich prejavov extrémizmu na Slovensku, ktoré vyvrcholili zvolením Ľudovej strany Naše Slovensko do Národnej rady Slovenskej republiky. Jej predseda Marián Kotleba i viacerí poslanci programovo hlásajú svoje sympatie s nacistickou ideológiou a politickou praxou prvého Slovenského štátu, čo považujeme za priame ohrozenie našej demokracie. Prítomnosť tejto strany v parlamente, žiaľ, poskytuje legitimitu politickým ideám, ktoré sú s demokraciou nezlučiteľné a vedú k nespravodlivosti, bezpráviu a tyranii.
Znepokojuje nás, že strana Mariána Kotlebu vystupuje v mene kresťanstva. Svoju silu a vplyv čerpá z obdivu k prvému Slovenskému štátu. Práve v ňom vidí vzor kresťanskej spoločnosti, no s ignorovaním tragických negatív tohto obdobia. Prvý Slovenský štát vznikol a existoval ako chránenec a spojenec hitlerovského Nemecka. Zaviedol smutne známe protižidovské zákony a organizoval deportácie občanov židovského a rómskeho pôvodu do pracovných táborov, ktoré sa im stali miestom smrti. Zakázal niektoré kresťanské cirkvi a spoločenstvá. V mene „kresťanskej lásky“ sa hlásala povinnosť odstrániť tých, ktorí boli (slovami prezidenta Jozefa Tisu) označení za „škodcov Slovenského národa“. Vtedy to boli občania židovskej i rómskej národnosti, dnes by na zozname zrejme nechýbali ani utečenci a moslimovia. Takto pochopená „kresťanská láska“ je priamym opakom toho, čo hlásal Ježiš, ako ho poznáme z evanjelií. On svojich nasledovníkov nabádal, aby milovali všetkých ľudí bez rozdielu kultúry, rasy, náboženstva či národnosti. Požadoval postoj lásky i k tým, ktorí sa prejavujú ako nepriatelia.
Mnohí politici pred voľbami – v snahe získať čo najširšiu voličskú podporu – podnecovali medzi ľuďmi strach z migračnej krízy. Vo verejnosti sa vytvoril obraz utečenca, nepriateľa, moslima – teroristu. Zároveň dlhodobo neriešené sociálne otázky, týkajúce sa životnej úrovne rómskych komunít, situácia v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a slabou infraštruktúrou, nízka vymožiteľnosť práva, ktorá vyvoláva nedôveru v právny štát, korupcia a arogancia politicky a ekonomicky silných ľudí a skupín vedú mnohých k tomu, že na zložité otázky hľadajú v ťaživej situácii jednoduché odpovede. Školstvo, odsunuté na okraj reálneho záujmu spoločnosti, v podstate ponechalo mladú generáciu bez kritického a správne hodnotovo ukotveného pohľadu na minulosť aj prítomnosť. Takáto atmosféra vytvorila priaznivé podmienky pre vznik a rast neonacistického myslenia a nesie svoj diel zodpovednosti za volebný úspech strany ĽSNS.
Žijeme v období hlbokej krízy, čelíme globálnym aj lokálnym problémom, ktoré hrozia zjednodušenými a radikálnymi riešeniami. Žiaľ, podobné trendy možno pozorovať aj v iných krajinách Európy a nevyhli sa im ani v zámorí. Preto táto doba vyžaduje od autentických kresťanov, ktorí sú a chcú byť nasledovníkmi Ježiša Krista, zodpovednú angažovanosť. Je potrebné rozhodne sa postaviť a hovoriť jasné „nie“ tým, ktorí v mene Boha či v mene „národného kresťanstva“ šíria ideológiu nenávisti.
Považujeme za neprípustné, aby sa v našej krajine ktokoľvek obával o svoje demokratické a občianske práva len preto, že patrí k inej sociálnej skupine, rase, národnosti alebo etniku. Odmietame nebezpečný princíp kolektívnej viny a znevažujúce nálepkovanie akejkoľvek skupiny. Poučení tragickou historickou skúsenosťou minulého storočia sme si vedomí, že ak zmenou negatívnych životných reálií a pozdvihnutím politickej aj občianskej kultúry vo všetkých dôležitých sférach našej spoločnosti nezabránime týmto fašizujúcim prejavom, ktokoľvek z nás a našich blízkych sa môže stať neprijateľnou, odmietanou a ohrozenou skupinou.
Preto by sme privítali väčšiu spoločenskú, politickú aj ekonomickú podporu aj kresťanských aktivít, ktoré cirkvi dlhodobo a obetavo konajú napríklad v rómskych komunitách. Zároveň chceme ponúknuť svoje skúsenosti a spoluprácu pri zavádzaní koncepčných politík pre rovnomernejšie zlepšovanie života všetkých občanov našej krajiny. Vyzývame poslancov parlamentu a vládu, ktorým sme zverili demokratické spravovanie našej krajiny, aby nerezignovali na svoju službu verejnosti a na zodpovednosť, ktorú prijali.
Rada Cirkvi bratskej povzbudzuje všetkých občanov, aby sa nebáli konať dobro, aby statočne chránili bezbranných, aby vynaliezavo pomáhali slabým, lebo pravá láska je silnejšia než strach.
Predstavitelia a zástupcovia kresťanských cirkví, pôsobiacich v Žiline a Židovskej náboženskej obce Žilina (ŽNO) sa na svojom pracovnom stretnutí v rámci združenia EKUZA rozhodli pridať k vyhláseniu predsedov Konferencie biskupov Slovenska a Ústredného zväzu ŽNO zo dňa 14. marca 2016 k nezdravej radikalizácii našej spoločnosti, rastúceho extrémizmu a jeho prejavov v našej kultúre.
Základné princípy Desatora a hodnoty evanjelia, vyjadrené vzájomným rešpektom, úctou a toleranciou považujeme za základné piliere, bez ktorých nie je možné vytvárať spravodlivú a otvorenú spoločnosť. Za viac ako 15 rokov našej spolupráce v Žiline prakticky zažívame, že tadiaľ vedie cesta k hľadaniu a nachádzaniu spoločného dobra pre všetkých ľudí bez rozdielu rasy, náboženského presvedčenia a sociálneho statusu. Práve teraz, v kontexte zložitých spoločenských premien, vypätých emócií a názorových stretov nielen v EÚ, ale na celom svete chceme byť tí, ktorí židovsko-kresťanské základy európskej kultúry nielen vyznávajú, ale o ich praktickú podobu spolu s ostatnými usilujú v každodennom živote.
Mgr. Patrik Peter Vnučko, OP, Rímskokatolícka cirkev v Žiline
Dr. Emil Turiak, dekan Gréckokatolíckej cirkvi v Žiline
Mgr. Juraj Cuper, správca Pravoslávnej cirkevnej obce Žilina
Mgr. Marian Kaňuch, evanjelický zborový farár Žilina a senior Turčianskeho seniorátu
Ing. Ján Jančo, starší zboru, Kresťanský zbor v Žiline
Milan Uhrín, kazateľ, Cirkev Adventistov siedmeho dňa Žilina
Dr. Tibor Máhrik, kazateľ, Cirkev bratská v Žiline
Ing. Pavel Frankl, predseda ŽNO Žilina
Prinášame ho v plnom znení.
Dnes si pripomíname výročie známej encykliky Pia XI. „Mit brennender Sorge“. „S horlivou starosťou“ napísal tento pápež v roku 1937 Nemcom, pretože nechcel, aby Cirkev zostala medzi „spoluvinníkmi za neinformovanosť“ po tom, čo sa k moci dostal Hitler a jeho vplyv zasiahol celú spoločnosť. Pápež jasne odsúdil rasovú ideológiu a označil ju za neprijateľnú pre kresťanov. „Veriacim v Boha nie je každý, kto rečnícky používa slovo Boh,“ – zdôraznil. „Len povrchné mysle môžu podľahnúť bludu a horliť za národného Boha, za národné náboženstvo, nerozumne sa pokúšať vtesnať Boha, stvoriteľa celého sveta [...] do hraníc jedného národa, uväzniť ho do krvného priestoru jedinej rasy.“
Kritika rasizmu vtedajšieho režimu bola prorocká: existujúce predsudky sa rozhoreli do nenávisti – a nenávisť spôsobila katastrofu. Strach, ktorý zachvátil ľudí kvôli príslušnosti k menšinovým rasám, sa nedá vymazať z pamäti. S veľkým znepokojením preto konštatujeme, že sme v týchto dňoch nanovo zaznamenali príznaky obáv a nepokoja. Obracajú sa na nás starší ľudia, ktorým sa v pamäti vynárajú spomienky a hovoria o svojej úzkosti zo súčasného vývoja. Sme presvedčení, že je potrebné všetkých pozvať k pokoju, ale aj k vážnej obozretnosti v politickom a náboženskom živote. Táto obozretnosť je o to naliehavejšia, že dnešný deň nám pripomína aj obdobie, počas ktorého sme dopustili násilné vyvezenie desiatok tisícov Židov z našej krajiny. Ani tí predstavitelia Slovenska, ktorí boli skalopevne presvedčení, že konajú za Boha a za národ, sa vtedy nevyhli spoluúčasti na veľkom nešťastí. História pozná mnohé prípady, keď sa štátna moc obrátila proti Židom a podrobila ich krutému a neľudskému zaobchádzaniu. Cirkev už neraz v minulosti odsúdila takéto skutky a označila ich za neprípustné. Preto odsudzuje aj zločiny a krivdy voči Židom, ktoré sa udiali na Slovensku v rokoch 1939 až 1945.
Katolíci i Židia, poučení dejinami, nesmieme dopustiť, aby sa naše slová alebo činy obrátili proti komukoľvek: každý, aj ten najmenší prejav rasovej alebo náboženskej neznášanlivosti nám musí zostať cudzí. Nesúhlasíme so žiadnou výzvou na násilie. Dúfame v obrátenie tých, ktorí prípadne aj sadajú do parlamentných lavíc a hovoria jedným dychom o Bohu a národe, ale zároveň neváhajú útočiť na ľudí len z dôvodu ich inej farby pokožky či odlišného náboženského presvedčenia. Naše náboženstvá sú nezlučiteľné s rasizmom, antisemitizmom a výzvami na násilie. Roztrpčenie nad problémami nesmie vydláždiť cestu radikálnym riešeniam, ktorým chýba potrebné rozlišovanie. Obraciame sa na všetkých obyvateľov Slovenska, aby sa vyhli akémukoľvek extrémizmu. Usilujme sa viac o zachovávanie spravodlivosti, prejavujme väčšiu vzájomnú úctu a prekonávajme sebectvo hľadaním spoločného dobra. Tam vidíme autentickú cestu zo súčasnej krízy.
Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita, predseda KBS
Igor Rintel, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR
Bratislava, 14. marca 2016 (TK KBS)